Na vlastnej koži som zažil tréningový proces na strednejškole aj v AŠK Dukla Banská Bystrica. Káždý tréner očakáva od zverenca100% výkon, ale podáva 100% výkon ajsamotný tréner?
Maximálny výkon, aký môže športovecdosiahnuť je 100% výkon.Tento výkon pozostáva z niekoľkých častí.Medzi nepatrí napríklad fyzický, taktický, ale aj psychický.Najviac dôrazu sa všakkladie len na fyzický, čo je podľa mňa veľká chyba! Častokrát o víťazovirozhodujú sekundy až stotiny. Výhra, či prehra v týchto prípadochnerozhoduje vo fyzickom rozdieli, ale v taktike, či psychike.
Počas môjho „aktívneho“ športovania či už v škole, alebo v AŠKDukla som ani raz nezažil, aby som sa s trénerom vážnejšie rozprávalo taktike, o psychickej pohode, alebo nepohode.Teraz sa rozpíšem leno psychike.
Psychikaveľmi vplýva na náš život pozitívne, alebo negatívne.Tak isto vplýva aj navýkon nielen na súťaži, ale aj na tréningu. Ak sa na tréningu plnenesústredíme, netrénujeme na 100%. O čo menej sa sústredíme, o tomenej trénujeme.Keď to všetko spočítame, zistíme, aké máme len po tejto stránkeveľké rezervy v zdokonalovaní sa. Úlohou trénera nieje len napísať tréningovýplán a byť pri jeho realizácii, ale poznať svojho zverevca aj popsychickej stránke. V prípade nejakých ťažkostí by sa malsnažiť problémy riešiť a odstraňovať ich.
Čital som knihu „Rozhodujíci jízda“ , ktorú napísal Chris CarmichaelLanceho Armstronga osobný tréner a priateľ v jednej osobe. Poukazujev nej na dôležitosť psychickej pohody nielen na súťažiach, ale aj natréningoch. Lance sa mu zdôveroval s osobnými problémami a snažili saich spolu riešiť, pričom aj tieto skutočnosti zohľadňoval pri plánovanítréningov a regenerácie. Aby medzi trénerom a športovcom vznikol podobnýstav, musia sa navzájom rešpektovať, dôverovať si a ako prvé musia spolukomunikovať. Tu nesmie platiť, tréner rovná sa nadriadený. Pokiaľ to budeplatiť, NIKDY sa športovec ani len nepriblíži k svojmu maximu.
MarekMolčan
